Nezaradené

Zlomená sánka

Videla som video, ktoré ste tu pred pár dňami uverejnili o psychológii davu a tak som sa rozhodla napísať o mojej skúsenosti s nevypočítateľným davom.

Pred siedmymi rokmi som aj ja, ako asi veľa ľudí patrila k takým, ktorí sa v lete tešia hlavne na festivaly a podobné akcie. Ten rok sme nemohli vynechať akciu, kde celú noc na otvorenom priestranstve hrala skvelá hudba. S partiou sme sa tam veľmi tešili a plánovali ako sa tam dostaneme a ďalšie potrebné detaily. Chalani chceli aj niečo vypiť, no vedeli sme, že voľný vstup si organizátori budú chcieť vynahradiť drahým predajom jedla a nápojov. Tak sme sa dohodli, že si vezmeme po dve pivá a to nám bude stačiť. Konečne prišiel ten deň a my sme sa dočkali.

Prišli sme na miesto a už od brány sme počuli perfektnú hudbu z miesta, kde bol najbližší stage. To v nás vyvolalo ešte väčšiu eufóriu, takže sme vedeli, že skvelá nálada bude trvať celú noc. Prešli sme cez bránu a videli sme, že tam ako vždy bolo veľmi veľa ľudí. Obišli sme všetky stage a tam kde sa nám to najviac pozdávalo sme zastali, dohodli si miesto, kde sa stretneme, keby sme sa rozdelili a začali sme sa baviť a tancovať. Ako noc pokračovala, pomaly som sa chystala domov, pretože som ráno musela vstávať na brigádu. Rozlúčila som sa s ostatnými a úspešne odolávala prehováraniu môjho najlepšieho kamaráta, aby som ešte ostala, že sa vyspím, keď prídem po brigáde domov. Bolo mi ľúto, že odchádzam práve v tom najlepšom a ešte viac, keď ma tak neoblomne presviedčal, no s varovaním, aby si na seba dávali pozor sme s ďalším kamarátom vyrazili k autu a šli sme domov.

Keď som sa ráno zobudila, nálada po super večeri ešte trvala a ako pripomienka sa ozývala aj mierna svalovica po tancovaní.

Napísala som najlepšiemu kamarátovi, aby sa mi ozval, keď vstane, aby mi porozprával ako sa mali po tom, čo som odišla.Cez deň mi zazvonil telefón a na moje prekvapenie mi nevolal on, ale moja ďalšia kamarátka. Dvihla som jej a povedala mi, že ten kamarát je v nemocnici. Okamžite sa mi podlomili kolená a sadla som si na prázdne prepravky, ktoré sme mali v sklade. Spýtala som sa jej, čo sa mu stalo a ako na tom je.

Vraj, keď som odišla, dobrá nálada panovala ďalej a ďalej tancovali. Ona ešte s jednou kamarátkou na chvíľu odbehli na WC a keď sa vracali, videli, ako sa na mieste, kde smerovali blikala sanitka a vytváral sa tam hlúčik ľudí. Keď tam prišli, videli ako práve niekoho dávajú na nosítka.

Prišli bližšie a na nich ležal kamarát. Jeden chalan im povedal, že v zápale tanca nechtiac kamarát drgol do jedného z podnapitých chalanov, ktorí tancovali blízko nich. Ten ho od seba odsotil a kamarát spadol na zem. No kým sa stihol dostať znova na nohy, niekto iný pri zápale tancovania na neho šliapol a zlomil mu sánku. Okamžite mu volali sanitku a odniesli ho do nemocnice.

Po brigáde som šla za ním do nemocnice. Povedal, že mu ešte v noci zadrôtovali sánku a nejaký čas si tam ešte pobudne a potvrdil mi to, čo mi povedala kamarátka. Nechcel to nijak riešiť a aj rodičom povedal, že to bola nehoda. No obaja sme sa zhodli na tom, že pri podobných akciách sa už nebudeme nasilu tlačiť tam kde je najviac ľudí a radšej si to užijeme z bezpečnej vzdialenosti kde je trochu menej ľudí.

IPčkari, ďakujem vám za to, čo pre nás robíte.


Katka