Nezaradené

Výsledky výskumu – SPRÁVANIE MLADÝCH ĽUDÍ A ICH RODIČOV V ONLINE PRIESTORE

Už dlho nás zaujímalo, ako mladí ľudia využívajú internet.
Je to také zlé, ako to „dospelí“ hovoria?
Prečo im v tom niekto nepomôže?

Môžu im v tom pomôcť ich rodičia? Na začiatku tohto roka sme sa preto pustili do výskumu spolu s Modrou linkou z Česka a s podporou globálnej bezpečnostnej spoločnosti Kaspersky Lab

V našom výskume sme sa zamerali na 100 mladých ľudí vo veku od 12 – 16 rokov, ktorí sa začínajú osamostatňovať od svojich rodičov, chcú sami zistiť, čo je dobré, čo chcú robiť, chcú vyskúšať všetko nové a zaujímavé. Navyše sme sa pýtali aj 100 rodičov, čo si myslia o správaní svojich detí na internete a či je ich predstava o tom, čo robia ich deti online reálna.


Okrem toho sme sa zamerali aj na to, či vzťah medzi rodičmi môže pomôcť k tomu, aby sa ich deti správali na internete bezpečne.

Čo sme zistili?


Koľko času trávia mladí ľudia online?

Internet máme v súčasnosti dostupný takmer stále a kdekoľvek. Máme ho v mobile, na notebooku, v PC. Wifi nájdeme takmer v každej budove, podniku či na námestí. Už nenosíme tabuľku s cestovným poriadkom v peňaženke, ale si čas odchodu autobusu, ako aj mnohé iné bežné informácie, nájdeme cez internet. Rovnako tiež napíšeme kamoške, že budeme 10 minút meškať, alebo že zajtra odpadá prvá hodina. 

V akej miere teda využívajú internet mladí ľudia, možno práve aj na získavanie informácií či komunikáciu? Podľa našich zistení je to v priemere 2 hodiny a 51 minút v bežný deň, a o hodinku a pol viac v dni, kedy sú na internete najviac. Na prístup k internetu  používajú mladí ľudia najviac mobil (92 %), notebook alebo PC (81%). 

Je to veľa alebo ste čakali viac? Keď vezmeme do úvahy to, že majú internet dostupný takmer stále a častokrát popri tom robia aj ďalšie veci, možno to nie je až také obrovské číslo. Dôležitejšie možno je, ako tento čas využívajú. 

Čo teda mladí ľudia robia na internete?

Informácie alebo zábava?

Naše výsledky naznačujú, že mladí ľudia radšej pozerajú videá akoby čítali, najmä čo sa týka zábavných videí. Zatiaľ čo zábavné články na internete číta len 64 % mladých, zábavné videá pozerá 92 % z nich. Pri zábavných videách vydrží 17 % mladých dlhšie ako hodinku.

Hoci o niečo viac mladých číta viac poučné články (72 %) ako tie zábavné (64 %), poučné videá sleduje len 67 % z nich. Môžeme predpokladať, že poučné články sú najmä kvôli rôznym školským projektom či úlohám, kedy potrebujú vyhľadávať informácie a nájsť ich na internete je o dosť rýchlejšie a praktickejšie, ako ísť do miestnej knižnice.

Odporúčanie:
Vedia mladí, kde hľadať overené informácie? Nenechajú sa zlákať polopravdami? Pomôžme im v tom tak, že si k nim aspoň občas sadneme a ukážeme im stránky, ktoré sú dôveryhodné, ako takéto stránky vyzerajú, čo je dôležité vedieť. Pomôžeme im tak nielen pri príprave projektu, ale aj v tom, že neuveria čomukoľvek, čo sa píše na internete. 

Hrávajú hry aj dievčatá?

Zaujímavou činnosťou na internete sú najmä hry. A to nie len krátke hry na mobile, ale aj vymakané hry s dobrou grafikou. Okrem zábavy ponúkajú aj zlepšenie pozornosti, stratégie či ďalších zručností. V našom výskume sme zistili, že hry sú skôr doménou chlapcov (54 %) oproti dievčatám (11 %), ktoré hrajú hry omnoho menej. 
A čo sociálne siete?

Sociálne siete sú, a to nielen pre mladých ľudí, veľmi lákavé. Majú tam fotky, videá, priateľov, zábavu, všetko na jednej kope. Viac než 80 % mladých ľudí trávi svoj čas na Facebooku, pričom asi 10 % z nich viac ako 2 hodiny počas bežného dňa.

Na inú sociálnu sieť chodí viac než 70 % mladých. Najčastejšie je to Instagram, kde svoj život a svoje zážitky môžu zdieľať prostredníctvom fotiek.  

Sociálne siete sú pre mladých ľudí častokrát spôsob, ako byť so svojimi kamarátmi, spolužiakmi dlhšie ako len v škole. Môžeme to možno vnímať ako predĺžený čas, ktorí trávia so svojimi priateľmi. Socializovanie sa, nachádzanie nových priateľov a trávenie času s tými starými je v tomto období veľmi dôležité. Navyše, prezentovať sa na sociálnej sieti je veľmi lákavé práve preto, aby získali obdiv svojich kamarátov. Je preto prirodzené, že veľká časť času stráveného online je práve na sociálnych sieťach.

Píšu si s cudzími ľuďmi?

Takmer všetci mladí ľudia v našom výskume (94 %) si píšu na internete s kamarátmi. 22 % z nich dokonca viac ako hodinu a 16 % aj viac ako 3 hodiny počas dňa. Môžeme si teda všimnúť, že byť v kontakte je pre mladých naozaj významné a tvorí pomerne veľkú časť ich času na internete.













Priemerný počet priateľov mladých ľudí na sociálnej sieti v našom výskume bol 210, pričom priemerne 175 z nich poznajú aj osobne, teda v reálnom živote. Všetkých svojich priateľov poznalo osobne len 46 % mladých. Hoci majú na sociálnej sieti v priateľoch aj ľudí, ktorých nepoznajú osobne, nemusia s nimi veľmi komunikovať.

Okrem kamarátov si 36 % mladých píše aj s ľuďmi, s ktorými sa osobne nestretli. Môže ísť o kamarátov svojich kamarátov či niekoho, koho spoznali len online. Spoznať niekoho cudzieho online obvykle nie je úplne bežné. Každý deň sa to stáva len 2 % mladých v našom výskume a niekoľkokrát za týždeň 13 % z nich. Avšak 74 % sa s cudzími ľuďmi online nezoznamuje vôbec alebo len párkrát za rok.

Dôležitejšie ako to, či sa zoznamujú s niekým online, je podľa nás to, o čom sa s ním rozprávajú.
Až 85 % mladých ľudí v našom výskume nikdy alebo takmer nikdy nehovorí s človekom, ktorého pozná len online, o dôvernostiach. 

Odporúčanie pre rodičov:

Čo robiť s 15 % mladých ľudí, ktorí sa dôverne rozprávajú aj s ľuďmi, ktorých osobne nepoznajú? Mladí ľudia si častokrát neuvedomujú riziká, ktoré takýto rozhovor môže priniesť. Hoci rodičia svoje deti od malička učia, že nemajú dôverovať cudzím ľuďom, o prostredí internetu im to až tak často nehovoria. A hoci o týchto rizikách už niekde počuli, berú ich na ľahkú váhu.  S deťmi by sme mali o tom hovoriť. Nie však štýlom „toto nesmieš a toto môžeš“. Alebo ich strašiť. Užitočné je s nimi komunikovať o tom, čo na internete robia, čo nové zaujímavé videli, o čom a s kým komunikujú. Kto sú pre nich blízki a dôležití ľudia – nie len online, ale aj v bežnom živote. 

Sociálne siete a mladí ľudia v nich – čo všetko o nich vie?

Podľa nášho výskumu sa na sociálnu sieť zaregistrovalo až 50 % mladých ľudí skôr, ako dosiahlo vek 15 rokov. Priemerný vek prvej registrácie bol 9,51 roka. Keď sme sa pýtali rodičov na vek, v ktorom sa ich deti zaregistrovali na sociálnu sieť, predpokladali v priemere vek 10,44 roka. Čo je stále skôr, ako oficiálne povolený vek – 12 rokov. Toto zistenie nám môže naznačovať, že deti sa svojich rodičov veľmi nepýtajú na to, či sa niekde zaregistrovať, čo nám potvrdila aj jedna mama, ktorá nám napísala odkaz „viem, že je zaregistrovaná, no urobila to poza môj chrbát“. V tomto prípade dcéra uviedla dokonca ešte nižší vek prvej registrácie ako ten, o ktorom vedela mama. 

Sociálna sieť, ako sme už aj vyššie spomínali, je super prostriedok na komunikáciu aj prezentáciu seba samého. Svojich fotiek, záľub, úspechov, výletov a pod. Častokrát nielen deti, ale aj dospelí zdieľajú veľké množstvo informácií online. Ako sú na tom mladí a ich rodičia v našom výskume? Okrem mena a priezviska, ktoré má zverejnené viac než 80 % mladých, veľa z nich zdieľa aj dátum narodenia (60 %) či svoje fotky (okolo 70 %). Mladí ľudia však len málo zdieľajú adresu či nejaké tajné fotky, o ktorých by nechceli, aby vedeli napríklad rodičia, rodina či učitelia. Prekvapivé pre nás bolo, že málo mladých zdieľa statusy o tom, čo prežívajú. Pravdepodobné je, že svoje zážitky zdieľajú najmä prostredníctvom videí či fotiek, ktoré sú vďaka súčasným technológiám široko dostupné.



A ako sú na tom rodičia? Možno aj skrz menšiu potrebu prezentovať sa, byť „cool“ pred kamarátmi, by sme očakávali, že budú zdieľať menej. Viac ako 70 % rodičov zdieľa svoje meno a priezvisko, viac ako 40 % svoj dátum narodenia a asi 20 % to, kde pracujú. Svoje fotky a fotky rodiny zdieľa rovnako viac ako 40 % rodičov. 

Informácie, ktoré zdieľame na sociálnej sieti, sú častokrát našej rodine či priateľom známe a je možné, že by sme im niektoré fotky ukázali aj mimo sociálnej siete. Problematické je, ak majú k obsahu profilu dieťaťa prístup úplne cudzí ľudia. Stačí, ak si deti „zabudnú“ alebo „nevedia“ nastaviť súkromie sociálnej siete, čiže to, kto má  týmto informáciám prístup. Viac než 60 % mladých ľudí má svoj profil prístupný len pre priateľov – čiže tých, o ktorých vie, že to môžu vidieť. Navyše, ďalších 18 % má profil nastavený pre priateľov svojich priateľov. Hoci v tomto prípade nemajú úplne pod kontrolou, kto vidí to, čo zdieľajú, je to stále lepšie, ako mať profil úplne verejný. 

Odporúčanie pre rodičov:

Zdieľanie fotiek a zážitkov je lákavé. Je prirodzené, že sa chcú mladí ľudia pochváliť a najjednoduchšie je to dať na sociálnu sieť? Bolo by užitočné, keby rodičia svojim deťom pomohli nastaviť si súkromie a porozprávať sa s nimi o tom, kto všetko vidí to, čo zdieľajú a spoločne sa dohodnúť na tom, čo zdieľať bude, čo nie a najmä prečo. 

Vzťah rodičov a detí v náročnom období dospievania

Zo všetkých strán počúvame, že je treba s deťmi komunikovať. Že je potrebné, aby bol medzi deťmi a rodičmi dobrý vzťah. Najmä v období dospievania to môže byť náročné a stojí to veľa námahy. Stojí tá námaha za to? Môže dobrý vzťah medzi rodičmi a ich deťmi pomôcť, aby sa správali a konali online bezpečnejšie? Náš výskum naznačuje, že je tomu tak.

Zistili sme totiž, že čím väčšia dôvera a viac komunikácie je medzi mladými a ich rodičmi, tým sa správajú online bezpečnejšie. Naopak, ak sa cítia vo vzťahu odcudzene, správajú sa rizikovejšie. 

A aký majú mladí ľudia v našom výskume vzťah so svojimi rodičmi? Viac než 90 % mladých dôveruje svojim rodičom a viac než 70 % mladých sa cíti byť svojimi rodičmi rešpektovaní. Viac než 80 % môže rátať s rodičmi, keby sa niečo dialo. Polovica mladých sa zaujíma o pohľad rodičov často alebo takmer vždy a ďalších 35 % si tento pohľad vypýta aspoň niekedy. Pocit nedostatku pozornosti prežíva len 10 % mladých ľudí.



Je online správanie mladých teda také rizikové a nezdravé, ako si všetci myslíme?

Rizikové správanie sa môže prejaviť rôzne. Či už sledovaním nevhodných stránok, obsahov či pozeraním videí a filmov z pochybných stránok alebo komunikáciou o dôvernostiach s cudzími ľuďmi (čo sme spomínali vyššie). 

V našom výskume sme zistili, že až 54 % mladých ľudí nikdy alebo takmer nikdy neodklikne, že má 18 (15) rokov, aj keď ich ešte nemá. Ďalším 29 % sa to stáva len niekedy. Pravidelne sa takto správa len 17 % mladých. 

Podobne 15 % mladých sa často alebo veľmi často dostáva k obsahu, ktorý pre nich nie je vhodný, zatiaľ čo 43 % takýto obsah nevidí takmer vôbec. 

Počúvame, že keď mladým zakážeme internet, sú nervózni? Podľa nášho výskumu býva len 15 % mladých často alebo veľmi často podráždených, nervóznych alebo smutných, keď nemôžu byť na internete toľko, koľko by chceli. 

Avšak 33% sa často alebo veľmi často pristihne pri tom, že opakovane otvára sociálnu sieť a 14% sa často (veľmi často) na internete „zasekne“. Hoci je isté percento mladých, pre ktorých nie je používanie internetu úplne bez problémov, stále sú 2/3 z nich bez väčších problémov a svoje činnosti na internete zvládajú.
A čo si myslia ich rodičia?

Vedieť všetko o svojom dieťati v období dospievania je náročné. V mnohých oblastiach online správania mali rodičia celkom reálnu predstavu o tom, ako sa ich deti správajú. Rozdiel však bol napríklad pri nastavení profilu, kedy len 5 % rodičov očakávalo, že ich dieťa bude mať verejný profil, zatiaľ čo reálne bolo takýchto mladých 19 %.

Viac než 60 % rodičov očakávalo, že ich deti budú mať menej priateľov ako reálne mali. Takmer polovica (46 %) rodičov uviedla vyšší vek registrácie svojho dieťaťa na sociálnu sieť ako uviedli samotné deti. O niečo menej rodičov tiež očakávalo, že sa ich deti zoznamujú s cudzími ľuďmi (14 % rodičia, 26 % mladí).

Avšak o rizikovom správaní (napr. odkliknutie 18 rokov, nevhodný obsah alebo kontakt s cudzími) mali celkom reálnu predstavu a odpovede rodičov a detí sa líšili len málo. Podobne tomu bolo aj pri nadmernom využívaní internetu (opakované otváranie sociálnej siete či „zaseknutie sa“ na internete). Rodičia však viac označovali nervozitu, podráždenosť a smútok po obmedzení internetu (29 %) v porovnaní s hodnotením mladých (15 %). Otázne je, či si samotní mladí túto nervozitu a smútok neuvedomujú alebo nechcú priznať či naopak, rodičia takéto správanie očakávajú a svoje odpovede na túto otázku nadhodnotili. 


Na záver zopár rád pre rodičov

Ako to robia tí rodičia, ktorí správanie svojich detí poznajú? 

Na to nám odpovede nedali, no napriek tomu máme pre vás niekoľko rád.    

     „To už nie je pre mňa, to je pre mladých…“ 

Mladí ľudia trávia na internete viac času ako ich rodičia či ďalší dospelí. Venujú sa mnohých činnostiach a dokonca viacerým zároveň. Generácia rodičov a generácia mladých využíva internet inak. Aj keď pre vás nie je svet internetu taký pútavý a zaujímavý ako pre mladých, aj tak sa oň zaujímajte. Najmä pre to, že pre vaše deti zaujímavý je. Neodsudzujte aktivity. Nemajte pocit, že sú nedôležité. V každom veku je dôležité niečo iné. Odsúdenie vedie k odcudzeniu. Netvorte bariéru, ale zaujímajte sa o to, čo zaujíma aj vaše deti.       

„Aha, mami/oci, pozeraj!“

Deti radi objavujú, a to aj na internete. O svoje objavy a prekvapenia sa chcú s niekým podeliť. Tieto drobné momenty, kedy samo dieťa chce o internete a o tom, čo tam videlo hovoriť, treba využiť. Ak sa budeme o to, čo nám dieťa ukáže zaujímať, vytvárame dôležitý priestor pre rozhovor, v ktorom zistíte veľa o tom, ako vaše dieťa premýšľa a nad čím uvažuje.

„Čo bolo nové  v škole?“

Otázka, ktorú každý z nás pozná a väčšina rodičov aj využíva. A na tom nie je nič zlé. Tu však záujem o dieťa nemá končiť, ale začínať. Chceme vás preto podporiť, aby ste sa o svoje deti a o ich odpovede na vaše otázky naozaj zaujímali. Pamätáte si, aké pocity vo vás vyvolala odpoveď vašich rodičov „hm“? Skúste od tohto pocitu uchrániť vaše deti. Svet vášho dieťaťa je pravdepodobne veľmi zaujímavý. Prebuďte svoj záujem a pýtajte sa.      

„Vieš, ako urobiť, aby…“

Mladí ľudia sú častokrát zručnejší v online technológiách ako my dospelí. Práve to môžeme využiť. Keď si neviete dať rady, spýtajte sa vášho dieťaťa. Práve pre mladých vo veku 12 – 16 rokov je dôležité, aby získavali pocit zodpovednosti. Tým, že ho požiadate o radu a pomoc, mu dáte najavo, že v neho veríte a vážite si jeho schopnosti. To môže váš vzťah len prehĺbiť.    

„Predstav si, čo sa mi stalo…“

Nadviazať komunikáciu s dospievajúcim nie je také jednoduché, ako by sme si možno priali. To, čo môže prelomiť ľady, je vložiť do rozhovoru samých seba. Ak dávame mladým len otázky, môže to pôsobiť ako výsluch. Naopak, ak im povieme nejakú svoju vlastnú skúsenosť, pokojne nejakú svoju chybu alebo objav online, môžete ľahšie nadviazať so svojim dieťaťom kontakt.             

„Mami, tati, teraz nie!“

Hoci pre dospelých býva plnohodnotná komunikácia len tá tvárou v tvár, pre mladých to tak nie je. Online forma rozhovoru cez chat, komentáre alebo hranie hier, sú pre násťročných rovnako dôležité. Tu sa stretávajú so svojimi priateľmi či tými, ktorým sa chcú páčiť. Je pre nich dôležité, čo píšu a aké fotky zverejňujú. Skúsme chvíľku vnímať svet ich optikou. Keď nabudúce uvidíte mladého človeka ťukať do mobilu, predstavte si, že by mal dôležitý rozhovor s kamarátom vedľa neho. Takýto rešpekt mladí väčšinou ocenia.      

„Toto nesmieš, toto musíš!“

Je určite náročné hovoriť s deťmi bez príkazov a zákazov. Je v poriadku stanoviť si hranice toho, čo považujete za dôležité. Pri ich vymedzovaní však odporúčame skôr dialóg s mladým človekom. Vysvetliť mu, prečo je dôležité zaujímať sa o pohľad dieťaťa a to, prečo to môže byť pre nich ťažké dodržať. Tí mladí, ktorí vo vzťahu s rodičmi cítia dôveru, sa obvykle správajú online bezpečnejšie než tí, ktorí majú s rodičmi problémový vzťah. To hlavné, čo vám chceme odporučiť, je budovať s dieťaťom vzťah a získavať si jeho dôveru. A to práve veľmi úzko súvisí s tým, koľko dôvery v neho máte vy sami.

Kompletné výsledky výskumu „SPRÁVANIE MLADÝCH ĽUDÍ A ICH RODIČOV V ONLINE PRIESTORE“ nájdete na odkaze: http://www.ipcko.sk/kaspersky/ 

Ku výsledkom Kaspersky Lab vydal aj  infografiku zaujímavých výsledkov za Slovenskú republiku. 




Článok bol pôvodne uverejnený 4.6.2018 na blog.sme.sk/IPčko

Kompletný report z výskumu nájdete TU.