Nezaradené

Skús len úsporný režim

„Skús len úsporný režim, keď nevládzeš, tak len kráčaj, len proste ži. Nezamýšľaj sa prečo, za čo, ako, len proste choď…“

Dá sa to? Začalo to tak nevinne. Trocha smutná nálada. Povieš si, veď to prejde. Hm, len keď sa k tomu pridajú neúspechy, konflikty doma i s kamarátmi,.. Ten smútok sa stáva akýmsi hlbokým nekončiacim. Strácaš chuť ísť medzi ľudí. Inak povedané, zatváraš sa pred svetom.

Hovorí sa, ak sa začne dariť, nikdy to neostane pri jednom. A je to veľká pravda. Pôvodne si bol len smutný. Teraz si nešťastný, utrápený, sklamaný, ubolený… Aby si toho nemal málo, pridá sa aj fyzická bolesť.

Po niekoľkých rokoch sa ti obnovia problémy s pohybovým aparátom. Nič príjemné, ak zo dňa na deň začneš svoju nohu vliecť za sebou. Otázky typu, čo sa ti stalo?, ignoruješ, či skôr reaguješ protiotázkou, mladý človek nemôže krívať? Nemáš chuť niekomu vysvetľovať detailné príčiny tvojej divnej chôdze. Ešte stále máš toho málo. Uhryzne ťa pes. Prepichnutá koža na dvoch miestach. Len dúfaš, aby sa to nezapálilo a nehnisalo. Pes sa nehral, riadne pritlačil. Ruka pár týždňov hrala všetkými farbami. Zošokovaný  sa vyhýbaš najlepšiemu priateľovi človeka. Nedôveruješ mu viac. Buďme si úprimní, kto by aj dôveroval, však?

Odporúčajú ti riešiť problémy s nohou. Patrilo by sa. Teda bežne sa to robí. Ak ťa niečo bolí, vyhľadáš lekára. Len ty chceš byť výnimkou. Máš tu dve bolesti, psychickú a fyzickú. Keby ťa nebolela duša, rýchlo by si riešil bolesť tela. Ibaže bolesť duše nevieš lokalizovať. Preto ti bolesť nohy padne vhod. Trpíš či skôr znášaš bolesť, aby sa tvojmu vnútru trocha uľavilo.

Je tej bolesti tak veľa, že strácaš chuť žiť. Zamýšľaš sa nad zbytočnosťou svojej osoby. Máš len jednu túžbu. No tých pár ľudí, ktorí o nej vedia, s ňou vôbec nesúhlasia. Dostaneš odporúčanie na úsporný režim. Čo to je? Veľmi dobrá otázka. Dať si malé ciele. Napríklad prežiť noc. Prežiť deň. Prespať toto obdobie sa nedá. Aj keď viem, že by si túto možnosť veľmi privítal.

Hľadáš niečo, čo by ti pomohlo trocha presmerovať myšlienky. Možno s vypätím všetkých síl urobíš nejakú maličkosť pre domácnosť. Namiesto pochvaly však dostaneš hubovú polievku. To ťa veľmi nepovzbudí. Ešte viac uvažuješ nad radikálnym riešením situácie.

Po pár milých slovách od blízkej/známej osoby pokúšaš sa hľadáš inú možnosť. Únik z reality. Čo pomôže? Kniha. Čítať príbehy, ktoré ťa vtiahnu do iného prostredia. Je na tvojom vkuse, čo si vyberieš. Krimi, romantiku, náučné, tragédiu, poéziu… Môžeš kresliť. Dať priestor svojej fantázii. Dokázať ako si všímaš detaily. Môžeš vyjadriť, čo cítiš, alebo po čom túžiš. Možností je veľa. Môžeš písať. Klásť na papier slová. Zložiť básničku. Zostaviť príbeh – fikciu. Alebo jednoducho len vypísať, čo prežívaš. Čo tvoje vnútro trápi, čo ťa hnevá, čo by si chcel… Pomôže ti to uvoľniť napätie, ktoré v sebe máš a nevieš ho zo seba dostať.

Dôležité je len kráčať. Neanalyzovať. Žiť prítomnú chvíľu. Nie je to jednoduché. Nik ani netvrdil, že to pôjde ľahko. Ale je to možné.  Počas úsporného režimu našetríš trocha síl. Zrazu zazrieš malé svetielko, za ktorým sa rozhodneš smelo, odvážne bežať. Uvidíš krásu okolo seba. Možnosť tešiť sa…  Len treba chcieť, bojovať, nevzdať sa…


hyacinta