Nezaradené

Sen o psychológii bez bariér

Alebo aj o tom, aké sú možnosti mladého človeka so zdravotným znevýhodnením vyhľadať pomoc psychológa.

Ahojte, moje meno je Ema a som psychologička.
Od roku 2016 pracujem ako poradkyňa na internetovej psychologickej poradni pre mladých IPčko.sk, kde pomáhame mladým ľuďom, ktorí sa ocitajú v krízových situáciách.

A čo je na tom? Pred 13 rokmi, keby mi niekto povedal, že sa stanem psychologičkou, neverila by som mu. A prečo?

Narodila som sa s detskou mozgovou obrnou a postihnutím dolných končatín. Chcela som pomáhať ľuďom, robiť niečo, čo má zmysel, byť tu pre druhých. Ale malo to háčik, neverila som si, že to dokážem… mala som v sebe blok z môjho telesného postihnutia. Môj hendikep bol dôvodom, že som zvádzala v sebe vnútorný boj, cítila som hnev na osud. Často som sa v duchu pýtala sama seba “Prečo práve ja?” Hoci som navonok pôsobila ako šťastné dievča, neznášala som ak mi niekto povedal, že ma obdivuje. “Za čo pre boha? Za moju nechuť žiť, za tieto pomalé nohy?” hovorila som si.

Ventilom, ktorý mi pomáhal vyrovnávať sa s mojím hendikepom boli básne. Ako dospievajúce dievča som písala veľmi depresívne básne, do ktorých som vkladala všetku bolesť, hnev a nelásku voči svojmu telu. Cítila som sa menejcenná a často som sa točila v kruhu sebaľútosti. Hoci som navonok bola spoločenská, vnútorne som sa bála, že ma nebude nikto chcieť.

Princezná (IPčko)

Tak. A skúste s týmito pocitmi veriť, že z vás raz môže byť dobrá psychologička.

V čase, keď som prežívala asi najťažšie obdobie v živote, nastal zásadný zlom. Začala som cvičiť jogu a stretla ľudí, ktorí mi ukázali, že môj hendikep je dar, učili ma mať radi samú seba takú, aká som so všetkými mojimi (ne)dokonalosťami. Uvedomila som si, že moje postihnutie je požehnaním, učila som sa vážiť si samú seba a cítiť vďačnosť za to, že žijem, a že ma moje telo trpezlivo nesie. Prestala som sa hnevať na osud a začala som vo svojom vnútri pestovať pozitívny vzťah k sebe samej. Dokonca som sa prestala báť aj toho, že zostanem sama. Pochopila som totiž, že muži, ktorí majú odvahu a dobré srdce, ma ľúbia takú aká som, aj s telesným hendikepom. Vďaka tejto zmene postoja som nabrala dostatok sily a viery, že postupne aj zo mňa bude dobrá psychologička. Že môžem práve aj vďaka svojej vlastnej skúsenosti robiť to, čo chcem – byť tu pre druhých a pomáhať iným ľuďom. 

Tento môj sen začal naberať reálne kontúry počas môjho štúdia na vysokej škole, keď som sa ako dobrovoľníčka stala poradkyňou na internetovej poradni pre mladých IPčko.sk. Dostala som sa do kolektívu šikovných a múdrych kolegov – psychológov, ktorí ma v mnohom inšpirujú a posúvajú dopredu.Prostredníctvom chatu a e-mailu sa na nás v poradni denne obracajú mladí ľudia, ktorí prežívajú pocity samoty, depresie, nechuť žiť, riešia problémy vo vzťahoch, šikanu v škole, sebapoškodzovanie, či domáce násilie.

Ďalší posun k môjmu snu nastal pred pár týždňami, keď mi volal Marek, riaditeľ našej poradne IPčko.sk a oznámil mi, že Nadácia Pontis a Nadačný fond Telekom nám schválili projekt, vďaka ktorému môžeme plánovať, ako rozšíriť naše poradenské služby online psychologickej pomoci aj pre nepočujúcich mladých ľudí. A dodal, že by bol rád, ak by som na tejto linke pracovala ako psychologička, koordinátorka. Poviem Vám, na chvíľku mi vyrazilo dych. Na jednej strane som si hovorila :” Ema, veď to je presne to, čo si chcela! Pomáhať mladým, ktorí majú nejakú formu zdravotného znevýhodnenia. ”Druhý hlas vo mne mi vravel: “Fúha dievča, tak toto je výzva… Si na to vôbec pripravená?“

Rýchlo som ale pochopila, že nie je čas na otáľanie… Často sa totiž na nás obracajú aj klienti, ktorí majú nejakú formu zdravotného znevýhodnenia. Ide najmä o mladých, ktorí majú problémy so zrakom, sú nepočujúci, alebo majú inú formu telesného znevýhodnenia. Za sedem rokov existencie našej poradne máme za sebou viac ako 75-tisíc psychologických konzultácií cez internet a často sa stretávame aj s týmito mladými ľuďmi. Zároveň si však uvedomujeme, že im zatiaľ nedokážeme poskytnúť rovnako kvalitnú pomoc ako ostatným mladým. Mladí ľudia so zdravotným znevýhodnením, majú obmedzenejšie možnosti, ako môžu jednoducho a efektívne vyhľadať pomoc psychológa.

Problémom sú totiž najčastejšie sociálne a komunikačné bariéry, ktorým musia títo mladí ľudia čeliť. Počas posledných týždňov, kedy sa intenzívne zaoberáme hľadaním efektívnych metód a spôsobov pomoci týmto mladým, sme si uvedomili, že na Slovensku nevieme o žiadnom odborníkovi, ktorý by poskytoval psychologickú pomoc nepočujúcim ľuďom prostredníctvom posunkového jazyka. Ďalšou bariérou môžu byť fyzické bariéry, ktoré sú prítomné na každom kroku a zdravotne znevýhodnený mladý človek s obmedzenou pohyblivosťou má tak zúžené možnosti, ako vyhľadať psychológa osobne. A nakoniec, ďalším závažným dôvodom, prečo vnímame ako nevyhnutné, aby vznikla online psychologická poradňa pre mladých ľudí so zdravotným znevýhodnením, sú fakty potvrdené výskumom, ktorý realizovala Repková (2013) na vzorke 1560 detí vo veku 14-16 rokov. Výsledky výskumu ukázali, že deti so zdravotným znevýhodnením boli v porovnaní s deťmi bez zdravotných problémov dvakrát častejšie obeťami domáceho násilia a až trikrát častejšie obeťami zneužívania cez internet zo strany rovesníkov i dospelých osôb. Tiež sa potvrdilo, že tieto deti sa častejšie zdôverovali linkám dôvery a polícii s tým, že sú obeťou fyzického, emocionálneho či sexuálneho násilia.

Týmto blogom som sa chcela s Vami podeliť o svoju skúsenosť a o svoju nádej, že takáto forma pomoci je pre mladých ľudí so zdravotným znevýhodnením bude časom dostupnejšia.

Našou túžbou je, aby sme už čoskoro mohli začať pomáhať čo najširšiemu okruhu mladých ľudí so zdravotným znevýhodnením. Ak by ste mali pre nás nejaký nápad, alebo chceli nás podporiť, či už finančne,a lebo akoukoľvek spoluprácou, určite sa nám ozvite, potešíme sa.

Ďakujem, Ema

Použitá literatúra: 
Repková, K. (2013). Násilie na deťoch so zdravotným postihnutím – odporúčania pre verejné politiky založené na výskumnej evidencii. Bratislava: Kancelária Svetovej zdravotníckej organizácie na Slovensku.