Nezaradené

Riešiť problémy nie je bláznovstvo

Dnes ráno som vstal z postele skôr tou ľavou nohou. Možno aj vy poznáte takéto rána. Nedeľný stereotyp si žiada veľkú silu motivácie niečo urobiť. „Dnes sa mi nechce nič“ znie z rádia a ja si vravím, že na tom niečo bude. Nedeľa je ale „dňom Pána“ a tak sa chystám do kostola. Po biologickej hygiene v kúpelni, teda nasleduje tá duchovná v kostole….

Nedávno Barborka písala vo svojom blogu o ceste za cieľom.

Dnes som si ním spríjemnil to ťažké ráno, keď som na blog náhodou naďabil na fejsbúku.

Veľmi pekné myšlienky. Donútili ma zamyslieť sa nad mojimi cieľmi. Každý z nás má nejaké ciele. Čo ale v situácii, keď sú naše ciele ohrozené depresiou? Možno aj vy poznáte ten pocit, kedy vo svojom živote nevidíte žiadne ciele. Možno poznáte ten pocit skľúčenosti a slabosti. Bežný smútok či momentálnu slabosť pocítil v živote každý z nás. Je to prirodzená reakcia organizmu na určité situácie v živote človeka. Je normálne a celkom v poriadku prežívať smútok. Všetkého, ale veľa škodí. Možno sa pýtate aký je teda rozdiel medzi depresiou a obyčajným smútkom? Depresia ako taká je ochorenie. Ako laik ju vnímam ako chronický, dlhodobejší pocit smútku. Človek v depresii stráca sily na prekonávanie bežných úkonov. Tento pocit slabosti a bezmocnosti nám teda môže zatvoriť bránu pred našimi cieľmi.

Na začiatku som spomínal biologickú hygienu a takiež hygienu duchovnú. Nespomínal som ich náhodou, tak ako sú dôležité tieto, tak  taktiež veľmi dôležitá je i hygiena duševná. Každý z nás potrebuje vypnúť. Tak ako na to? Možno vás baví škola, možno vás baví i práca, možno prostredníctvom nich si plníte svoje ciele, každopádne je zdravé občas vybehnúť zo zabehnutého kolobehu dní. Športové, umelecké či spoločenské aktivity môžu priniesť želaný efekt vypnutia a vyventilovania všetkého čo nám spôsobuje trápenie. Je to tá najlepšia prevencia pred vznikom depresie.

Čo ale robiť ak depresia vypukne? Mohol by som sa opýtať i takto:“Čo robíme ak sa cítime zle po fyzickej stránke? Čo robíme ak máme chrípku či angínu?“ Jednoducho vieme, že tu na túto chorobu nie sme sami. Na základe toho ideme k lekárovi a on nám naordinuje to čo naše telo v daný moment potrebuje. Pri depresii je občas veľmi náročné a ťažké uvedomiť si to, že tu nie som sám.

Každopádne vedzte nieste tu na vaše problémy sami. Ak máte človeka, ktorému dôverujete môžete mu povedať o svojich pocitoch, ak však neviete ako začať, môžete využiť práve pomoc IPčka. Za veľmi dôležité taktiež pokladám povedať, že psychológ, psychoterapeut či psychiater sú len ľudia. Ľudia, ktorí sa snažia porozumieť nášmu trápeniu a podať ruku vtedy, keď ju potrebujeme. Riešiť svoj problém nie je bláznovstvom.


Maťo 🙂