Nezaradené

ĎAKUJEME za rok 2014

Koniec roka je časom bilancovania, uzatvárania, hodnotenia toho, čo sa v aktuálnom roku stalo. Často vznikajú rôzne predsavzatia do ďalšieho roka, pretože je to nová príležitosť na zmenu, zlepšenia, je to nová šanca priniesť niečo nové – hodnotné.

Rok 2014 bol pre našu organizáciu krásnym, no bolo aj pár bojových momentov, kedy sme nevedeli ako ďalej. Oporou nám boli vtedy priatelia z partnerských organizáci – Laco Kossár z Nadácie Provida, Deniska Zlevská z Centra pre tréning a rozvoj, Martina Gymerská z OZ PERSONA, priatelia z ĽudiaĽuďom a z Nadácie ORANGE, ktorým veľmi ďakujeme.

Príbeh našej organizácie priamo ovplivnili príbehy 48 dobrovoľníkov na ktorých naše projekty stoja. Naši dobrovoľníci, denne zasahujú do životov mladých, ktorí nemajú za kým isť, keď im je ťažko, no prichádzajú aj s novými nápadmi a sú životnou energiou toho, čo robíme. Títo mladí odvážlivci majú našu veľkú úctu a obdiv.

V roku 2014 sme realizovali 7 projektov, z ktorých najznámejším je projekt internetovej poradne pre mladých IPčko.sk. Vďaka výhre v programe ReŠtart Slovensko a vďaka technickej podpore Mirka Zlevského sme spustili vlastnú chatovaciu aplikáciu, ktorá zachraňuje životy. Na poradni sme v tomto roku prostredníctvom našich odborne vyškolených dobrovoľníkov realizovali 7487 chat – kontaktov s mladými ľuďmi (za celý čas existencie poradne to je už 13 806 chat – kontaktov). Veľmi sa snažíme profesionalizovať prácu našich dobrovoľníkov, preto sme 84 hodín v tomto roku venovali ich vzdelávaniu, ktoré sa nám tiež podarilo akreditovať na MŠVVaŠ SR. Dobrovoľníkom sme pripravili 7 skupinových supervízii, 39 intervízii, víkendový teambuilding a 17 čajovní, na ktorých sme spolu rozvíjali vzťahy pri zábave a hrách. O tom, že práca dobrovoľníkov je naozaj náročná, hovorí aj štatistiké spracovanie tém rozhovorov, ktoré odzrkadľuje graf.

Ďalej sme pripravovali 12 videí o problémoch mladých „Neboj sa byť normálnym“ a stretli sme sa na 6 verejných diskusiach GAUČ. Veľkým povzbudením bol pre nás IMAGE víkend. V tomto roku sme spustili aj kontaktné centrum pre mladých s názvom Káčko, kde sme sa naživo pracovali s 23 mladými, ktorým sme pomáhali zorientovať sa v možnostiach, ako vyhľadať ďalšiu pomoc u odborníkov a naštartovať tak svoje životy. 24krát sme navštívili školy a stretnutia na stredných školách v rámci projektu INstantnE boli pre nás veľmi intenzívnym zážitkom.

V závere roka, aby sme mohli byť ešte bližšie mladým, sme na Obchodnej ulici v Bratislave otvorili náš prvý nízkoprahový klub s názvom UPside.

V decembri sme sa stali súčasťou Asociácie nízkoprahových programov pre deti a mládež.

O našej práci sme hovorili na 5 odborných konferenciách, prezentovali sme sa na 3 festivaloch. O IPčko prejavili veľký záujem aj médiá, spolu sme napočítali v tomto roku 78 mediálnych výstupov. 

Ťažké čítanie, veľa čísel, údajov a faktov.

Všetko, čo sme v tomto roku v IPčku žili, bolo náročné, no krásne.

Denne sme videli, že to, čo robíme funguje a mladí vďaka nám nemusia svoj život prežívať a začínajú ho žiť. Nachádzajú svoje skutočné miesto rastu, svoju silu, odvahu čeliť životu.

Musim sa priznať, že som neraz v rozpakoch.

Aby sme mohli fungovať sa dennodenne snažím získavať dostatočné finančné krytie nákladov všetkého, čo robíme. Neraz sa stretávam so zatvorenými dverami a nepochopením, že mladí potrebujú pomoc a že často sú vo svojej situácii nie svojou vinou. Prevádzka záchranných a podporných služieb pre 7 a pol tisíca mladých ľudí potrebuje nemalé peniaze. Náš projekt pomáha na princípoch anonymity a preto je naša pomoc pre mnohých neviditeľná, je plná silných príbehov, ktoré sú však skryté, pretože sú veľmi krehké.

Krehké je aj IPčko.

Nerobíme to pre peniaze, no bez finančnej podpory nemôžeme existovať. Viackrát počas roka a aj dnes sme v situácii, že nevieme čo bude.

Fakt to nie je ľahké, o to viac pre nás znamená, keď sa nájdu tí, ktorí pomôžu a ďakujem, že takí sú.

Verím, že jednoduché PRIJATIE je životným rozhodnutím, ktoré oživuje. Byť v roli riaditeľa IPčka je mojim žitým snom.

Anne Radmacher povedala „Odvaha nie vždy kričí na plné hrdlo. Niekedy je odvaha ten malý hlas na konci dňa, ktorý hovorí: zajtra to skúsim znova“. My v IPčkovskom tíme nie sme supermani a Xeny, no skúšame, hľadáme, čo sa dá. Chceme aby mladí mali za kým ísť, keď stoja pred rozhodnutiami, čo ďalej. Nechceme byť sami a nechceme aby boli sami ani oni.

Sme tu, chceme tu byť… aj v roku 2015.

Vďaka, že nám veríte!

Marek Madro
riaditeľ organizácie

P.S. Vďaka, že nás pomôžete naštartovať do roka 2015 na našom bankovom účte 1211878002/1111.