Nezaradené

Celý život sa stretávame s nejakými prekážkami…

Toto sú slová, ktoré ma donútili napísať tento blog.

Máme okolo seba niektorých ľudí, ktorých život považujeme za šťastnejší, úspešnejší a bezproblémový.  Povieme si, ten mal šťastie, tomu pomohla rodina, však ten to dostal zadarmo, ten má na to intelekt, no ktovie či to tak je. Chceme tým teda povedať, že nemáme šancu byť šťastní a mať to po čom túžime, ak nemáme k tomu menované „predispozície“?

Nedávno som čítala blog Mareka, v ktorom som sa dočítala, že tí úspešní ľudia majú za sebou veľké množstvo neúspechov a jeden úspech, ktorý ich preslávil a pomohol im dosiahnuť to, po čom možno ani nesnívali (napr. Edison: Pred vynájdením žiarovky vykonal vyše 5000 neúspešných pokusov. Učitelia mu vraveli, že je príliš hlúpy na to, aby sa čokoľvek naučil. Dvakrát ho vyhodili z práce kvôli nedostatku tvorivosti.)

No vrátim sa k pôvodnej myšlienke. Človeka často napadne myšlienka:  „ja na to nemám, nemám na to silu, však ma všade odmietajú“. V jednom filme som počula vetu, že odmietnutie nie je neúspech, neúspech je vzdať sa. …….. Sama môžem potvrdiť, že bojovať a ísť za svojim vysnením snom je veľmi … veľmi ťažké. Asi je to tým, že máme z niečoho úplne abstraktného, urobiť niečo konkrétne. Dôležité, je preto veriť v sen, ktorý snívame, no najmä veriť sám sebe. Ak mám byť úprimná dosť pomáha, keď okolo nás je niekto, kto nám tiež verí. Posilňuje našu vieru v seba samého, usmerňuje naše myšlienky, keď zakolísame a je nám akousi barličkou na ustátie prekážok na našej ceste za cieľom.

Mňa osobne neúspech nemotivuje ísť ďalej. Preto som sa vždy snažila si vravieť, že hanba nie je padnúť, ale ostať ležať. Tak kým neležím len sedím, nehanbím sa ;-D. Podľa mňa je prirodzené, že na tej ceste sem-tam padneme, plačeme, pochybujeme – no možno je to len povolený oddychový čas na načerpanie novej energie.  Každá prekážka, s ktorou som sa stretla, pochybnosť v seba samú či neúspech ma naučili, že práve kvôli nej som dnes silnejšia. Asi na dosiahnutie svojho cieľa budem potrebovať ešte pár prekážok, pár ponaučení a veriť, že ich zvládnem…

Podľa môjho názoru úspech a šťastie, ktoré si vybojujeme sami, postupne, pomaly a s kvapkou potu na čele, prináša oveľa väčšiu radosť, úspech a hlavne pocit spokojnosti.

A ak  zakolíšeme na ceste niekam…. môžeme požiadať o barličku.


Barbora